Choď na obsah Choď na menu
 


26. 3. 2017

61. ročník privítania jari: 26. marec 2017 (peši)

26.3.2017 – 61. privítanie jari

Po dlhej a po rokoch aj dosť tuhej zime vítame jar starým slovanským zvykom pálením moreny  a symbolickým odplavením zimy a starého, zlého a privítanie nového života. Ráno o 8. 30 pred mestským úradom sa schádzajú turisti všetkých klubov. Je dosť sychravý deň zo silným vetrom. Z nášho klubu sme sa zišli 16 aj so sympatizantmi. Po krátkom kultúrnom programe a vyhodnotení morén (Jano urobil zase riadnu) sa presúvame Floriankou k Toryse, kde vodník otvára kľúčom vodu pre vodácku sezónu. Vodáci po vode a my ostatní po brehu sa presúvame na most ku zimáku, kde sa zapália a hodia moreny do Torysy. Kráčame pod Wilec Hôrkou pod Furčou sme asi za hodinu, obedujeme. Ja s Beátou ideme k nám po proviant. Na parkovisku u Luterančíka je občerstvenie súťaže pre deti  malé aj odrastenejšie. Po guláši a maminých koláčoch a domácom trúnku Beáta a Mormakovci odchádzajú 13.17 autobusom MHD. Ostatní ideme k Popiku, kde máme opekačku. Tu je už pravá rodinná atmosféra, kde je celé spektrum ľudskosti od Lívie po Paľa, od Kristiána po Jána, od Fera po mňa. Vrátil som sa do detských čias, keď zo škôlky sme chodili na prechádzky a teraz z nova s Líviou sa hráme na schovku, naháňačky. Sme na preliezkach hombálkach a učíme sa viazať šnúrky, s tým rozdielom, že Lívia ma oči na tableta (mobile). Celkom sa mi podarilo trafiť proviant. Všetko sa schasnovalo a dobrá bola aj domáca slivovica a borčutka. Boli sme zasa raz prínosom jeden pre druhého. Pre mňa osobne je obrovská škála ľudského vzťahu počnúc Beátou a Dominikou, ktorá je asi moja najväčšia spriaznená duša. Jej úprimnosť je nehraná a ukazuje nám cestu, ako by sme sa mali k sebe chovať. Bolo nám dobro ale v najlepšom treba skončiť a tak po 17 hod. sa rozchádzame plný emócií. Po roku to bolo trochu iné, ale nie menej dobré.

Prešove – Haniska, 29.3.2017                                                          Sopko Anton