Choď na obsah Choď na menu

Hrebeňom Slanských vrchov: 26.-28. 7.2018 (VHT, 77 km)

26. 7. 2018

 

26. – 28.7.2018 Prechod Slanských vrchov (Slanec – Prešov 75 km)

Pod dlhých prípravách, keď sme sa chceli revanšovať ZVLaci –Chotárnej Hermanovciam za tri prechody po tri dni (Amerikanos do Mušinej a dva krát Levočské pohorie). Fero zabezpečil rozpis dopravy, časovanie a priebeh tratí. Jano dovoz proviantu, občerstvenie a záverečné pohostenie u neho na Hrádku. Treba poďakovať obetavosti Fera, Jana a celej jeho rodiny.

V stredu 25.7. k večeru sme priviezli proviant do Jana. Utriaslo sa to tak, že ideme štyria ZVLaci Fero, Jano Štefan, Tóno. Piati Hermanovčania Rudo, Tóno, Vlado, Edo, Majo. Janov syn, Ľubo Miško a priateľ z Podhradíka Karahuta. Takže nás je do tucta dvanásť apoštolov.

Ráno na Annu 26.7. vlakom do Košíc a autobusom 7,00 smer Slanec – tu sme 7,30. Po ustrojení a príhovore Fera s božou pomocou sa vydávame s rešpektom na červenú hrebeňovku durch cez Slánské pohorie. Vystupame na Slánsky hrad. Tu robotníci tuho „pracujú“. Pozeramé, kde sme boli na Izre, veľkom Miliči a na Zemplínsku stranu. Je pod mrakom, ale v týchto dňoch kulminuje leto a sú teploty cez 30oC. Pohybujeme sa prvý deň do výšky 800m.n.m. Chodník je málo používaný a na jednom mieste aj kufrujeme. Pri družnej debate, prekáračkách a prevažne nepublikovaných vtipoch nám cesta ubieha a na obed sme v dargovskom sedle. Prvý deň na celej trati nebol prameň, tak sme radi pri tanku, že je otvorený bufet. Tu si doplníme vodu, zavodníme pivom a veľkým melónom.

Po hodine oddychu ideme ďalej už lepšími chodník, ale už je na otvorených rúbaniskách veľmi horúco. Štípu nás ovady, ale sa pasieme na sladkých černiciach. Dlhým stúpaním sa dostávame na lazy a cez vysielač Mošník schádzame do Herlianského sedla, kde nás už čaká proviant, ktorý vozí Janka za asistencie Mira.

Prišli nás pozrieť aj spolupútnici z predchádzajúcich trojdňoviek Gabi Dugas a medzvec Valenčín. Obaja sú dochrámaný po operáciach, ale už sa úspešne zotavujú.

Na lúke si stavame stany. Samozrejme Fero musí mať bezpečnostnú zónu od chrapačov aspoň 50m. Čo to sa vypilo, čo to povedalo, ale to vedia iba priami účastnici a večne spievajúci les. Ráno sme dochvíľný a po hodine a pol raňajky a skladanie, upratovanie, naloženie do auta o ôsmej vyrážame druhý deň na relatívne kratšiu 17 km túru, ale s riadným prevýšením. Prvý deň sme prešli 34 km. Prvý deň na usmiatie, keď si na to spomenieme na jednej odbočke pri červenej značke boli červené čipkované tangače. Boli inšpiratívne v mnohých témach ...

Tak sme si odľahčovali únavu. Na druhý deň po dve a pol hodine prevažne stúpania máme krátke občerstvenie na vysielači Makovica. To už sme pomaly v naších končinách. Pokračujem, cez Lipovú, Ordánky, kde sa už Vlaďovi poriadne ozval zahnisaný prst a po preväze s bolesťami pri prudkých zostupoch a lúkami schádzame na Ľaš na asfaltku zo Zamutova na Zlatú Baňu. Po asfaltke po 2,5 km sme pri obelisku na pamiatku majiteľov opálových baní. Tu nás čaká Miro s Ankou a proviantnici Janka, Renáta, Rado.

Priniesli 30 L sud piva, zopár fliaš alkoholu, chleba a hlavne minerálky. Tá prvá kombinácia prezrádzala, že bude veselá noc. Alkohol v tomto smere nikdy „nesklame“.

Na druhý deň v sobotu 28.7. mám narodeniny 57 rokov. Ráno tradične o pol piatej buntoším a idem 1 km pod usadlosť opálových baní k prameňu. Tu sa na hoľaka odžabem. Som ako znovuzrodený. Konštatujem, že lepšie narodeniny si už ani neviem predstaviť. V lone prírody so super ľuďmi. To musel zariadiť múdrejší priam stvoriteľ. Náhody neexistujú. Asi má ma rád. Na spiatočnej ceste od prameňa počujem krochkanie diviakov. Ráno sa mi naskytol pohľad pre bohov, keď pod stromom, len tak na garimatkách prečkali noc. Bol to zaujímavý pohľad. Odpadu sme vyprodukovali neurekom.

Čaká nás posledný najnáročnejší deň. Zase o ôsmej po rannej rozcvičke – upratovaní a balení, keď sa Rudo už chcel zbaliť do kufra auta odchádzame na Dubník k vysielaču. Ďalej na Grimov laz. Tu nastane zásadná zmena. Už večer sa v podstate Hermanovčania dohodli, že budú kolegiálny s Vladom a pôjdu spodkom nie hrebeňom, čo Ferovi povedali až na tvare miesta, aby mal pokojné spanie. S Janom schádzajú po zelenej do Zlatej Bane a ďalej na Sigord po trati starej železničky cez chatovú osadu. Zo zastávkami na pive v Zlatej Bani, na Sigorde v Harmonii a u Pištovho kamaráta. Schádzajú po zelenej pod Zbojničák, cez Stavenec už s veľkými problémami poľom na Hrádok. Tu ich čaká pohostenie aké sme u Jana zažili už neraz.

Ostávame už len štyria na hrebeň s tým, že sa od nás oddeľuje Karahuta a ide ďalej červenou popod Šimonku. Ostávame traja bežci Fero, Ľubo , Tóno. Fero je sklamaný, ale inač to asi nemohlo dopadnúť. Aj pre nás bežcov to bola zaberačka cez Šimonku, náročný výstup na Čiernu horu. Tu skoro hodinová prestávka. Ďalej cez Lysu do Hanušovského sedla k nášmu prameňu. Tu si naberáme doslova živú vodu. Prudkým stúpaním na Tri chotáre, cez Javornícku poľanu na Fricku a posledné stúpanie na Oltáre. Na Sove pol hodiny prestávka. Schádzame cez Zbojničák do Ruskej na pivo. Cez pole, Stavenec na Hrádok k Janovi o štvrť na deväť.

Hermanovčanov sme už nezastihli. Prišla nás povzbudiť Beáta – priniesla mi darček k narodeninám aj s venovaním, čo si veľmi vážim. Už lepšie narodeniny som mať nemohol.

Dvanásť hodín na nohách, doštípaný od ovadov, pokrivy, doškriabaný od černičakov. Telo unavené, keď za tri dni prešlo zhruba 80km, ale duša sa vznáša. Budem z toho dlho čerpať. Bolo to poučné v mnohých smeroch aj pozitívne, ale aj negatívne ako to už v živote chodí. Mali sme horúce hlavy, čo to sa povedalo, ale časom emócie opadnú, budeme mať na čo spomínať.

Spracoval: Anton Sopko

PS: 1 deň: Slanec – Herlianske sedlo 30 km, stúpanie 1135 m, klesanie 925m

2 deň: Herlianske sedlo – Ľaš – Dubnícke bane 16 km, stúpanie 525 m, klesanie 540 m

3 deň: Dubnícke bane – Solivar 31 km, stúpanie 1202 m, klesanie 1587 m


 

 

 

Náhľad fotografií zo zložky Prechod cez Slanské vrchy v lete