Choď na obsah Choď na menu
 


28. 2. 2016

Zimný prechod Slovenským rajom: 28. február 2016 /10 - 15 km, pešia turistika/

 

Správa z akcie do Slovenského raja 28. 2. 2016

Na schôdzi sme sa dohodli, že na túto akciu pôjdeme piati. Dohodli sme si aj čas odchodu. Keďže sme mali k dispozícii Milanové auto, ktoré odvezie len 4 osoby, musel som to vyriešiť. Podarilo sa a tak som v soboru všetkým zainteresovaným oznámil miesto a čas odchodu. Došlo k malému nedorozumeniu, a tak v nedeľu ráno zo Sekčova vyrážame s veľmi malým oneskorením. Po Prešove „pozbierame“ zvyšnú osádku a po ôsmej hodine vyrážame z Podleska(550) do rokliny Suchá Belá. Vody je pomerne veľa. Ľad žiaden. Len kde tu vidíme cencúle na skalách a konároch pri vode. Postupujeme pomaly, lebo musíme si šetriť obuv, aby nám  tak skoro nepremokla. Vodorovné drevené lávky sú pocukrované asi 1 cm snehu pod ktorým je ešte aj do 1 cm ľadu.  Postupujeme naozaj veľmi pomaly. Napriek tomu sa musíme brodiť v plytkej vode. Pomocou zľadovatených drevených lávok ideme striedavo po oboch brehoch a riečisku potoka až pod roklinu Misových vodopádov. Tu začína exponovaný výstup za pomoci rebríkov. Nad Misovými vodopádmi prechádzame riečiskom cez najužšie miesto (tzv. Roklinu). Rebríkom a cez skalné okno sa dostávame ponad Okienkový vodopád a ďalej pokračujeme rozšírenou časťou ku Korytovému vodopádu. Pokračujeme popri Bočnom vodopáde opäť do zúženia tiesňavy (tzv. Kaskády). Trasa nás vyvedie miernejšie hore popri potoku širšou časťou tiesňavy. Na záver nás čakalo strmšie stúpanie zalesneným ponorným riečiskom až k prameňu, ktorý má novú strechu. Úzkou cestou na ktorej bolo asi 10 cm čerstvého snehu sme došli na ďalšiu lesnú cestu ktorá nás priviedla k rázcestiu Suchá Belá-vrch (959). Doplňujeme si  energiu a vylepšujeme pitný režim. Dohodli sme sa nad ďalším postupom. Pokračovali sme Glackou cestou k rázcestníku Pod Vtáčím hrbom(915) a po lesnej ceste na Kláštorisko (770). Prezeráme si nový symbolický cintorín. Vzdávame hold leteckým záchranárom,  ktorí zahynuli pri zásahu v Prielome Hornádu. Zapisujeme sa do knihy návštev a zapaľujeme sviece. Prezeráme si aj ruiny Kartuziánskeho kláštora, keď nás v polovici vyruší rev záchranárskeho vrtuľníka, ktorý pristáva neďaleko kláštora. Rýchlo opúšťame kláštor, utekáme a súčasne fotíme a nakrúcame vrtuľník. Z vrtuľníka vystúpil záchranár, ktorý sa vydal smerom ku Kláštornej rokline. Netušíme, že do vrtuľníka nasadol iný záchranár. Po krátkej chvíli vrtuľník odletel. Počuli sme ho niekde nad Kláštornou roklinou, z čoho usudzujeme, že tam majú zásah. Nemáme čas a tak po cyklochodníku kráčame na Podlesok. Cestou registrujeme, že vrtuľník opäť pristal na Kláštorisku a po chvíli ho zazrieme medzi stromami ako veľkou rýchlosťou letí do Popradu...  Na Podlesku vzhľadom na pokročilý čas (15:30) hod. rozhodujem, že bez občerstvenia (pivo, čaj) odchádzame do Prešova. Prežili sme studený, už jarný deň v Slovenskom raji. Ľad na potoku a vodopádoch nebol vôbec. Náznaky ľadopádov sme videli len v bočných minijaskynkach v stenách tiesňavy. Škoda, že sme videli iba minicencúle. Pravá zimná atmosféra s ľadopádmi, ľadom a snehom nás možno čaká už na budúci rok!

14 km túru s 540 metrovým prevýšením absolvovali Jaro, Katka, Beáta, Milan a Fero.

PS: a čo sa stalo v Kláštornej rokline?

Tu je odpoveď!

OFICIÁLNA SPRÁVA LETECKEJ ZÁCHRANNEJ SLUŽBY (z 28. 2. 2016)

Dnes popoludní leteli leteckí záchranári z Popradu na pomoc do Kláštornej rokliny v Slovenskom raji. Pomoc potreboval 50-ročný turista, ktorý pocítil náhlu nevoľnosť a nebol schopný pokračovať ďalej v túre. Na Kláštorisku bol na palubu vrtuľníka prizvaný jeden člen Horskej záchrannej služby. Kvôli ťažko dostupnému terénu bol k pacientovi pomocou palubného navijaka spustený najskôr horský záchranár a následne lekárka leteckých záchranárov. Na mieste už zasahovala ďalšia skupina horských záchranárov. Lekárka leteckých záchranárov mu po príchode poskytla neodkladné zdravotné ošetrenie a pripravila na letecký prevoz v transportnom saku. Kvôli hustému lesu a nemožnosti spustiť k zranenému navijak museli pacienta s pomocou horských záchranárov zniesť na miesto, odkiaľ mohol byť spolu s lekárkou z terénu evakuovaní. Počas medzipristátia na Kláštorisku bol preložený na palubu vrtuľníka a s podozrením na cievnu mozgovú príhodu letecky prevezený do nemocnice v Poprade.

OFICIÁLNA SPRÁVA HORSKEJ ZÁCHRANNAJ SLUŽBY (z 28.2.2016)

Záchranári HZS zo Slovenského raja boli dnes  požiadaní o pomoc pre 49 ročného Slováka, ktorému prišlo počas túry nevoľno. Turista smeroval z Prielomu Hornádu na Kláštorisko a zdravotné ťažkosti, ktoré začal náhle pociťovať mu nedovolili v túre pokračovať. Záchranári mu odišli na pomoc po zemi a zároveň o súčinnosť požiadali posádku leteckých záchranárov. Na Kláštorisku na palubu vrtuľníka nastúpil jeden zo záchranárov HZS a spoločne leteli na miesto.  Pozemná skupina prišla k turistovi tesne pred príletom vrtuľníka a tak pomocou dymovnice v hustom poraste navigovali posádku vrtuľníka na miesto zásahu. Záchranári HZS spolu s lekárkou VZZS pacienta s podozrením na náhlu cievnu mozgovú príhodu pripravili na transport. Posádka vrtuľníka evakuovala z miesta pacienta spolu s lekárkou  a po krátkom medzipristátí na Kláštorisku smerovali do popradskej nemocnice.

Zaznamenal Jaro – vedúci akcie